Divé kone
Natoľko sme zvyknutí na ich zdomácnenosť-vychádzky jazdeckých škôl, poslušné poníky na letných slávnostiach, že vidieť kone v ich prirodzenom prostredí, či sú to otvorené périe Severnej Ameriky, austrálsky buš alebo pomerne mierne horstvá a slatiny Veľkej Británie, nás zaráža. Zabúdame, že súčasťou nášho života sa stali v dôsledku svojej povahy, a nie iba naším donucovaním. Žiadne iné zviera nežije tak blízko ľudí, ani nás neokúzľuje taký dlhý čas ako kôň. Od počiatku svojho zdomácneia s nami oddane kráčal do vojny-a často aj do záhuby-bol naším prvoradým dopravným prostriedkom a teraz je naším spoločníkom v súťažiach a pri oddychu. Jeho osud bol vždy spojený s osudom ľudí. Trávnaté planiny našej planéty však ešte stále obývajú divé kone a bola by obrovská tragédia, keby sa to zmenilo. Ako hovorí Darwinov zákon, v prírode prežije iba najzdatnejší, a kôň sa bude ako druh ďalej vyvíjať, prekvitať a pomáhať človeku.
orlovsky klasak
(natalia, 4. 11. 2015 12:50)